\documentclass[a4paper,12pt]{article} \usepackage [czech]{babel} \usepackage {labak} \usepackage {epsfig} \begin{document} \header{Kat\'{o}dov\'{y} a an\'{o}dov\'{y} sp\'{a}d pri zv\'{a}ran\'{\i} elektrick\'{y}m obl\'{u}kom s odtavovanou elektr\'{o}dou} \podnadpis{Teoretick\'{y} \'{u}vod} Energetick\'{a} bilancia v stave rovnov\'{a}hy medzi pod\'{a}vacou a taviacou r\'{y}\-chlos\-\q tou $v$ dr\^{o}tenej \textit{an\'{o}dy} je dan\'{a} nasleduj\'{u}cou rovnicou \begin{equation} I(U_a + \Phi) = vQ + L_a \label{rov1} \end{equation} kde $U_a$ je nezn\'{a}my an\'{o}dov\'{y} potenci\'{a}l, $\Phi$ v\'{y}stupn\'{a} pr\'{a}ca z kovu an\'{o}dy, $Q$ energia potrebn\'{a} na zohriatie a f\'{a}zov\'{y} prechod jednotky d\'{l}\v{z}ky dr\^{o}tenej elektr\'{o}dy a~$L_a$ je energetick\'{a} strata (nez\'{a}visl\'{a} od pr\'{u}du $I$) za jednotku \v{c}asu. V pr\'{\i}pade dr\^{o}tenej \textit{kat\'{o}dy} je celkov\'{y} pr\'{u}d $I$ prech\'{a}dzaj\'{u}ci kat\'{o}dou dan\'{y} s\'{u}\v{c}tom elektr\'{o}nov\'{e}ho a i\'{o}nov\'{e}ho pr\'{u}du $I = I_e + I_+$. Takto je energetick\'{a} bilancia na kat\'{o}de dan\'{a} vz\q tahom \begin{equation} I_+(U_c + U_{ion} - \Phi) = vQ + L_c \label{rov2} \end{equation} kde $U_c$ je kat\'{o}dov\'{y} potenci\'{a}l, $U_{ion}$ ioniza\v{c}n\'{y} potenci\'{a}l at\'{o}mov alebo molek\'{u}l neutr\'{a}lneho plynu a $L_c$ pr\'{\i}slu\v{s}n\'{e} energetick\'{e} straty. Rovnice \rov{1} a \rov{2} mo\v{z}no skompletizova\q t pou\v{z}it\'{\i}m predpokladu, \v{z}e produkcia i\'{o}nov bombarduj\'{u}cich kat\'{o}du je sp\^{o}soben\'{a} energiou elektr\'{o}nov z\'{\i}skanej prekonan\'{\i} kat\'{o}dov\'{e}ho sp\'{a}du. To mo\v{z}no zap\'{\i}sa\q t ako $I_+U_{ion} = I_eU_c$. Na z\'{a}klade toho mo\v{z}no energetick\'{u} bilanciu na dr\^{o}tenej kat\'{o}de formulova\q t ako \begin{equation} I(U_c - \Phi) = vQ + L_c \label{rov3} \end{equation} V uveden\'{y}ch \'{u}vah\'{a}ch sa zanedb\'{a}va ohmick\'{y} ohrev, tepeln\'{a} energia elek\-tr\'{o}\-nov a i\'{o}nov, excit\'{a}cia molek\'{u}l, nedokonal\'{y} prenos energie z \v{c}ast\'{\i}c na elektr\'{o}dy apod. \newpage \podnadpis{\'{U}lohy} %% Ulohy: {{{ \begin{enumerate} \item Ur\v{c}te an\'{o}dov\'{e} a~kat\'{o}dov\'{e} sp\'{a}dy potenci\'{a}lov (nap\"{a}tia). \item Zrekon\v{s}trujte priebeh nap\"{a}tia a~pr\'{u}du v~z\'{a}vislosti od \v{c}asu. \end{enumerate} % }}} \podpodnadpis{Potrebn\'{e} pom\^{o}cky a pr\'{\i}stroje} % pomocky {{{ tyristorovo riaden\'{y} zdroj MEZ Brumov KS-350/01 s pod\'{a}vac\'{\i}m zariade\-n\'{\i}m pre odtavovan\'{u} elektr\'{o}du (m\"{a}kk\'{y} dr\^{o}t ZAZ Vamberk C-123, priemer $\phi = 1.20 \mm$, zlo\v{z}enie C 0.12\%, Mn 1.35\%, Si 0.8\%), 2ks 8-bitov\'{y}ch A/D prevodn\'{\i}kov, osobn\'{y} po\v{c}\'{\i}ta\v{c} PC 386/40 % }}} pomocky \podnadpis{Vypracovanie} Sp\'{a}d nap\"{a}tia v bl\'{\i}zkosti elektr\'{o}d pri zv\'{a}ran\'{\i} alebo rezan\'{\i} elektrick\'{y}m obl\'{u}kom m\'{a} ve\q lk\'{y} vplyv na samotn\'{y} proces zv\'{a}rania a na proces prenosu energie na elektr\'{o}dy. Met\'{o}dy na jeho ur\v{c}enie (elektrick\'{e} sondy, nap\"{a}tie medzi pribli\v{z}uj\'{u}cimi sa alebo oddia\q luj\'{u}cimi sa elektr\'{o}dami, energetick\'{a} rovnov\'{a}ha medzi elektr\'{o}dami) boli sk\'{u}man\'{e} Lenivkinom (Lenivkin V A, Dyurguerov N~G, Saguirov Ch N, 1989, \textit{Technological Properties of Gas Shielded Welding Arcs}). Met\'{o}da s pribli\v{z}uj\'{u}cimi sa elektr\'{o}dami sa zd\'{a} by\q t najpou\v{z}itelnej\v{s}ia z~met\'{o}d pre zv\'{a}ranie s odtavuj\'{u}cou sa elektr\'{o}dou, lebo nem\'{a} \v{z}iadny vplyv na charakteristiku obl\'{u}ka a proces zv\'{a}rania. My sme pou\v{z}ili met\'{o}du sn\'{\i}mania priebehu nap\"{a}tia a pr\'{u}du digit\'{a}lnym osciloskopom pripojen\'{y}m k PC. To umo\v{z}\v{n}uje z\'{\i}ska\q t kolekciu ve\q lk\'{e}ho po\v{c}tu \v{s}tatisticky v\'{y}znamn\'{y}ch d\'{a}t. V na\v{s}om pr\'{\i}pade digit\'{a}lny osciloskop predstavovali dva 8-bitov\'{e} A/D prevodn\'{\i}ky pripojen\'{e} k PC. Z t\'{y}chto prevodn\'{\i}kov boli na\v{c}\'{\i}tavan\'{e} \'{u}daje o~okam\v{z}itej hodnote nap\"{a}tia a~pr\'{u}du a zaznamen\'{a}van\'{e} do s\'{u}boru. Jedna z~\'{u}loh spo\v{c}\'{\i}vala v~nap\'{\i}san\'{\i} programu, ktor\'{y} prevedie bin\'{a}rne \'{u}daje do formy vhodnej na \v{d}al\v{s}ie spracovanie. Program pou\v{z}it\'{y} na tento prevod nap\'{\i}san\'{y} v jazyku C je prilo\v{z}en\'{y} na konci. Zaznamen\'{a}vanie \'{u}dajov trvalo $6.24 \s$ so sn\'{\i}mkovacou peri\'{o}dou $27.25 \mus$. Po\v{c}as tohto merania bolo nameran\'{y}ch 229250 dvoj\'{\i}ch hodn\^{o}t. Ako sa uk\'{a}\-za\-lo, takto vysok\'{y} po\v{c}et hodn\^{o}t je na zostrojenie kvalitn\'{e}ho histogramu nap\"{a}tie-pr\'{u}d pomerne m\'{a}lo. Ak uv\'{a}\v{z}ime, \v{z}e 8-bitov\'{y}m prevodn\'{\i}kom mo\v{z}no zaznamena\q t 256 \'{u}rovn\'{\i} sign\'{a}lu, tak sme mohli z\'{\i}ska\q t 65536 dvoj\'{\i}c hodn\^{o}t, \v{c}o je priemerne 3.5 \'{u}daja na jednu dvojicu nap\"{a}tie--pr\'{u}d. Mysl\'{\i}m si, \v{z}e to je pomerne m\'{a}lo a bolo by potrebn\'{e} meranie prev\'{a}dza\q t dlh\v{s}ie. \podpodnadpis{Kat\'{o}dov\'{y} a an\'{o}dov\'{y} sp\'{a}d potenci\'{a}lu} Na z\'{a}klade vz\q tahu \rov{1} uveden\'{e}ho v teoretickom \'{u}vode mo\v{z}no vypo\v{c}\'{\i}ta\q t hodnotu an\'{o}dov\'{e}ho sp\'{a}du potenci\'{a}lu. Parametre vstupuj\'{u}ce do v\'{y}po\v{c}tu s\'{u} n\'{a}sledovn\'{e}: \begin{tabular}[b]{lr@{=}l} r\'{y}chlos\q t posunu dr\^{o}tu & v & $66 \mm.\s^{-1}$ \\ v\'{y}stupn\'{a} pr\'{a}ca z kovu & $\Phi$ & $4.31 V$ \\ teplo topenia a vyparovania dr\^{o}tu & Q & $ 13.34 \pm 0.78 \J.\mm^{-1}$ \end{tabular} \newline Z\'{a}vislos\q t pr\'{u}du $I$ od r\'{y}chlosti posunu dr\^{o}tu $v$ ud\'{a}va kalibra\v{c}n\'{y} vz\q tah $I = 36.8 + 1.11v$ (zv\'{a}ranie vo vzduchu) a po dosaden\'{\i} za r\'{y}chlos\q t posunu dr\^{o}tu $I = 110.06 \A$. Na z\'{a}klade tohto pre hodnotu an\'{o}dov\'{e}ho sp\'{a}du potenci\'{a}lu dost\'{a}vame: $U_a = 3.69 \pm 0.47 \V$ \\ \podpodnadpis{Histogram nap\"{a}tia a pr\'{u}du} Na vyprodukovanie d\'{a}t, z ktor\'{y}ch bol zostrojen\'{y} histogram nap\"{a}tia a~pr\'{u}\-du, som pou\v{z}il jednoduch\'{y} program v jazyku Perl. Program spo\v{c}\'{\i}tal po\v{c}et\-nos\q t jednotliv\'{y}ch dvoj\'{\i}c hodn\^{o}t nap\"{a}tia a~pr\'{u}du. Vzh\q ladom na to, \v{z}e po\v{c}et nameran\'{y}ch hodn\^{o}t je dos\q t n\'{\i}zky, v histograme bolo vidno ve\q lk\'{e} odch\'{y}lky. Tieto odch\'{y}lky ve\q lmi znepreh\q lad\v{n}ovali grafick\'{u} reprezent\'{a}ciu histogramu (mno\v{z}\-stvo chaotick\'{y}ch \v{c}iar) a preto bolo potrebn\'{e} pou\v{z}i\q t nejak\'{u} vhodn\'{u} aproxima\v{c}n\'{u} met\'{o}du. Hodnoty po\v{c}etnosti nameran\'{y}ch dvoj\'{\i}c nap\"{a}tie--pr\'{u}d boli po orezan\'{\i} nezauj\'{\i}mav\'{y}ch oblast\'{\i} umiestnen\'{e} do matice rozmeru $150\times200$. Ako najvhodnej\v{s}\'{\i} algoritmus na vyhladnie plochy 3-D grafu sa uk\'{a}zal by\q t postup, ktorom sa do bunky matice $z[i,j]$ prirad\'{\i} hodnota $(z[i,j-1] + z[i,j+1]) / 2$ (pri fitovan\'{\i} v smere osi $y$; index $i$ je pevn\'{y}) a do bunky matice $z[i,j]$ prirad\'{\i} hodnota $(z[i-1,j] + z[i+1,j]) / 2$ (pri fitovan\'{\i} v smere osi $x$; index $j$ je pevn\'{y}) ale iba za podmienky $z[i,j-1] < z[i,j] < z[i,j+1]$ resp. $z[i-1,j] < z[i,j] < z[i+1,j]$. Hlavn\'{y}m d\^{o}vodom t\'{y}chto postupov je dosiahnutie preh\q ladnej\v{s}ej grafickej reprezent\'{a}cie nameran\'{y}ch v\'{y}sledkov. Takto vyhladen\'{y} graf u\v{z} bolo mo\v{z}n\'{e} dostato\v{c}ne preh\q ladne zobrazi\q t na monitore, ale pri vyexportovan\'{\i} obr\'{a}zku do PostScriptu mno\v{z}stvo \v{c}iar sp\^{o}sobilo splynutie. Z tohto d\^{o}vodu som umelo zn\'{\i}\v{z}il po\v{c}et bodov v matici $z$ a na obr\'{a}zku \ref{histogram3D} je zobrazen\'{y} graf s maticou $z'$, kde $z'[i,j] = z[3i, 3j]$. Vrstevnicov\'{y} graf (pln\'{e} rozl\'{\i}\v{s}enie) je zobrazen\'{y} na obr\'{a}zku \ref{histogram-contour}. % histogramy napatie - prud {{{ \begin{figure}[htb!] \begin{center} \includegraphics [angle=0,width=\textwidth]{histogram3D-3.eps} \caption{Histogram nap\"{a}tia a pr\'{u}du v 3D zobrazen\'{\i}} \label{histogram3D} \end{center} \end{figure} %\begin{figure}[hbt!] %\begin{center} % \includegraphics {UI-histogram.eps} % \caption{Histogram nap\"{a}tia a pr\'{u}du.} % \label{histogram3d} %\end{center} %\end{figure} \begin{figure}[htb!] \begin{center} \includegraphics [angle=0, width=0.7\textwidth]{histogram-contour.eps} \caption{Histogram nap\"{a}tia a pr\'{u}du vo vrstevnicovom zobrazen\'{\i}} \label{histogram-contour} \end{center} \end{figure} % }}} histogramy napatie - prud \podpodnadpis{\v{C}asov\'{a} zmena a distrib\'{u}cia potenci\'{a}lu v\'{y}boja} Vy\v{s}etrovali sme \v{c}asov\'{u} z\'{a}vislos\q t priebehu nap\"{a}tia a~pr\'{u}du vzorkovan\'{\i}m s peri\'{o}dou $27.25 \mus$. Od\v{c}\'{\i}tavanie hodn\^{o}t s takouto frekvenciou je pomerne pomal\'{e} a nie je mo\v{z}n\'{e} dostato\v{c}ne presne ur\v{c}i\q t priebeh nap\"{a}tia priamo. Priebeh v\v{s}ak mo\v{z}no ur\v{c}i\q t s vyu\v{z}it\'{\i}m faktu, \v{z}e absol\'{u}tna frekvencia nap\"{a}\-\q to\-v\'{y}ch vzoriek $n(U)dU$ v rozsahu $dU$ okolo hodnoty nap\"{a}tia $U$ je priamo \'{u}mern\'{a} \v{c}asov\'{e}mu intrevalu, za ktor\'{y} poklesne hodnota nap\"{a}tia $U$ na hodnotu $U - dU$. Preintegrovan\'{\i}m cez distribu\v{c}n\'{u} funkciu m\^{o}\v{z}me z\'{\i}ska\q t z\'{a}vislos\q t $t=t(U)$. Po uv\'{a}\v{z}en\'{\i} spr\'{a}vneho normovania tento vz\q tah nadobudne tvar \begin{equation} t(U) = \frac{\tau}{N}\int_{U_0}^{U} n(u)du \label{rov4} \end{equation} kde $U_0$ je po\v{c}iato\v{c}n\'{a} hodnota nap\"{a}tia pred poklesom, $U$ koncov\'{a} hodnota, $\tau$ frekvencia vzorkovania, $N$ po\v{c}et vzoriek. \begin{figure}[htb!] \begin{center} \includegraphics [angle=0,width=\textwidth]{figure5.eps} \caption{Integr\'{a}l distribu\v{c}nej funkcie} \label{figure5} \end{center} \end{figure} \newpage Na obr\'{a}zku \ref{figure5} je zn\'{a}zornen\'{y} integr\'{a}l distribu\v{c}nej funkcie (v\'{y}po\v{c}et pod\q la rovnice \rov{4}). Line\'{a}rnou aproxim\'{a}ciou bodov v grafe, pri ktor\'{y}ch je distribu\v{c}n\'{a} funkcia najpo\v{c}etnej\v{s}ia mo\v{z}no ur\v{c}i\q t s\'{u}\v{c}et potenci\'{a}lov $U_c + U_a$, z~li\-ne\-\'{a}r\-nej aproxim\'{a}cie koncov\'{y}ch bodov mo\v{z}no ur\v{c}i\q t potenci\'{a}l $U_c$. Vypo\v{c}\'{\i}tan\'{e} v\'{y}sledky s\'{u} zhrnut\'{e} v tabu\q lke. Ked\v{z}e sme namerali mal\'{y} po\v{c}et bodov (po\v{c}et quenchingov je okolo 370), line\'{a}rna aproxim\'{a}cia, na z\'{a}klade ktorej sa ur\v{c}uje s\'{u}\v{c}et potenci\'{a}lov $U_c + U_a$, a integr\'{a}l distribu\v{c}nej funkcie m\^{o}\v{z}e by\q t pomerne skreslen\'{y}. Preto som sa pok\'{u}sil odsledova\q t vplyv zmeny po\v{c}tu uva\v{z}ovan\'{y}ch bodov na v\'{y}slednu hodnotu potenci\'{a}lov. V\'{y}sledky taktie\v{z} \q lahko variuj\'{u} pri zmene nastavenej diskrimina\v{c}nej \'{u}rovne v algoritme h\q ladania quenchingov. V tabu\q lke s\'{u} zaznamenan\'{e} \'{u}daje pri nastavenej diskrimina\v{c}nej \'{u}rovni $U_{diskr} = 15 \V$, pre ktor\'{u} s\'{u} v\'{y}sledky najprijate\q lnej\v{s}ie. Z parametrov $a, b$ ur\v{c}en\'{a} doba, za ktor\'{u} by do\v{s}lo k poklesu $U(t)$ na nulu. Parametre $a, b$ s\'{u} parametre priamky, ktor\'{a} line\'{a}rne aproximuje posledn\'{y}ch $n$ bodov ($n = 3 \div 15$ bodov). S\'{u}\v{c}et potenci\'{a}lov $U_c + U_a$ je ur\v{c}en\'{y} line\'{a}rnou extrapol\'{a}ciou priamky k maxim\'{a}lnemu \v{c}asu (\v{c}as, za ktor\'{y} by do\v{s}lo k poklesu $U(t)$ na nulu). Kat\'{o}dov\'{y} sp\'{a}d je ur\v{c}ovan\'{y} dvomi met\'{o}dami. Prv\'{a} met\'{o}da ($U_{c1}$) ur\v{c}uje $U_{c}$ na z\'{a}klade podmienky, \v{z}e \v{c}as AB mus\'{\i} predstavova\q t aspo\v{n} 1\% z celkov\'{e}ho pozorovan\'{e}ho \v{c}asu. Druh\'{a} met\'{o}da ($U_{c2}$) ur\v{c}uje $U_{c}$ na z\'{a}klade podmienky rovnosti \v{c}asov AB a BC. Ako si mo\v{z}no v\v{s}imn\'{u}\q t, druh\'{a} met\'{o}da na ur\v{c}ovanie potenci\'{a}lu $U_c$ ned\'{a}va spr\'{a}vne v\'{y}sledky ($U_{c2} > U_c + U_a$). D\^{o}vodom m\^{o}\v{z}e by\q t aj mal\'{y} po\v{c}et meran\'{\i}. Preto za spo\q lahlivej\v{s}iu hodnotu kat\'{o}dov\'{e}ho sp\'{a}du potenci\'{a}lu pova\v{z}ujem hodnotu $U_{c1}$. V\'{y}po\v{c}tom pre $n = 5$ mo\v{z}no z hodn\^{o}t $U_c + U_a$ a~$U_{c1}$ ur\v{c}i\q t hodnotu $U_a$ a porovna\q t s hodnotou ur\v{c}enou z energetickej bilancie. V r\'{a}mci chyby je $U_a$ ur\v{c}en\'{e} z energetickej bilancie a~z~distribu\v{c}nej funkcie rovnak\'{e}. \begin{tabular}[b]{ll} \v{c}as trvania quenchingu & $44.7301 \;\mu s$ \\ $U_c + U_a$ & $25.286 \V$ \\ $U_c$ & $22.0172 \V$ \\ $U_a$ z energ. bilancie & $3.69 \pm 0.47 \V$ \\ $U_a$ z distr. funkcie & $3.2688 \V$ \end{tabular} \enlargethispage{3cm} % tabulky udajov {{{ {\footnotesize %# Urcovanie potencialu z podmienky cas(AB) > 1% max_time %# i | a | b | max_time | U_c \begin{table}[hbt!] \begin{center} \begin{tabular}{|l|l|l|l|l|l|l|} \hline & \multicolumn{2}{c|}{$U(t) = at + b$} & & & & \\ \cline{2-3} \rotatebox{90}{po\v{c}.} \rotatebox{90}{bodov} & a [$\V.\s^{-1}$]& b [V]& max. \v{c}as [$\mu s$] & $U_c + U_a \;[V]$ & $U_{c1} \;[V]$ & $U_{c2} \;[V]$ \\ \hline 3 & -1.08574 $10^{7}$ & 483.489 & 44.5308 & 25.2948 & 22.0172 & 24.1141 \\ 4 & -1.04755 $10^{7}$ & 467.05 & 44.585 & 25.2861 & 22.0172 & 24.1141 \\ \hline 5 & -9.59217 $10^{6}$ & 429.059 & 44.7301 & 25.2628 & 22.0172 & 24.6383 \\ \hline 6 & -8.29561 $10^{6}$ & 373.361 & 45.0071 & 25.2183 & 22.5414 & 25.1625 \\ 7 & -7.74417 $10^{6}$ & 349.688 & 45.155 & 25.1945 & 22.5414 & 25.1625 \\ 8 & -7.66713 $10^{6}$ & 346.382 & 45.1775 & 25.1909 & 22.5414 & 25.1625 \\ 9 & -7.39776 $10^{6}$ & 334.836 & 45.2618 & 25.1773 & 22.5414 & 25.1625 \\ 10 & -5.89274 $10^{6}$ & 270.458 & 45.8968 & 25.0752 & 22.5414 & 25.6867 \\ 11 & -4.33461 $10^{6}$ & 203.911 & 47.0425 & 24.891 & 23.0656 & 26.7352 \\ 12 & -3.43851 $10^{6}$ & 165.69 & 48.1866 & 24.707 & 23.5898 & 27.2594 \\ 13 & -2.92014 $10^{6}$ & 143.612 & 49.1798 & 24.5473 & 24.1141 & 27.7836 \\ 14 & -2.55659 $10^{6}$ & 128.155 & 50.1273 & 24.395 & 24.6383 & 27.7836 \\ 15 & -2.24625 $10^{6}$ & 114.99 & 51.192 & 24.2238 & 24.6383 & 28.3078 \\ \hline \end{tabular} \end{center} \end{table} %%\medskip %%%# Urcovani 10^{ pot 10^{ncialu z podmi 10^{nky cas(AB) = cas(BC) %%%# i | U_c | U_c + U_a | delta_delta_t %%\begin{table} %% \begin{center} %% \begin{tabular}{|l|l|l|} %% \hline %% \rotatebox{90}{po\v{c}.} %% \rotatebox{90}{bodov} %% & $U_c \;[V]$ & $\delta t$ \\ %% \hline %% 3 & 1.32912 $10^{-7}$ \\ %% 4 & 2.40736 $10^{-7}$ \\ %% 5 & 3.79115 $10^{-8}$ \\ %% 6 & 2.05554 $10^{-7}$ \\ %% 7 & 7.84359 $10^{-8}$ \\ %% 8 & 1.21173 $10^{-7}$ \\ %% 9 & 2.75917 $10^{-7}$ \\ %% 10 & 2.21953 $10^{-7}$ \\ %% 11 & 6.80562 $10^{-7}$ \\ %% 12 & 4.39782 $10^{-7}$ \\ %% 13 & 6.61217 $10^{-7}$ \\ %% 14 & 1.09725 $10^{-6}$ \\ %% 15 & 2.61723 $10^{-7}$ \\ %% \hline %% \end{tabular} %% \end{center} %% \caption{} %%\end{table} }%footnotesize % }}} tabulky udajov \clearpage % program convert.c {{{ {\scriptsize \begin{verbatim} /* * convert.c * program na prevod binarnych hodnot * nameranych udajov do ASCI formatu */ #include #include #include #include #include #include #include # define BUFSIZE 2 int main(int argc, char **argv) { int fd; /* filedescriptor */ int count; unsigned char buf[BUFSIZE]; int i = 0; if (argc < 2) { fprintf(stderr, "Usage: %s \n", argv[0]); exit(1); } if ((fd = open(argv[1], O_RDONLY)) == -1) { fprintf(stderr, " Can't open file '%s': %s\n", argv[1], strerror(errno)); exit(errno); } while (++i) { if ((count = read(fd, buf, BUFSIZE)) == -1) { fprintf(stderr, "Error while reading '%s': %s\n", argv[1], strerror(errno)); exit(errno); } if (count == 0) break; // cas [s] | U [V] | I[A] printf("%.8g\t%g\t%g\n", i*27.25E-6 , 67.1/256 * buf[0], 529.0/256 * buf[1]); } close(fd); return 0; } \end{verbatim} } % }}} \footnote{Bli\v{z}\v{s}ie inform\'{a}cie o spracovan\'{\i} \'{u}dajov mo\v{z}no n\'{a}js\q t na adrese \\ \textrm{\bf{http://pauli.fmph.uniba.sk/\~{}8host/work/labaky/plazma/5}} \\ v s\'{u}bore \textrm{ \mbox{README} } } \end{document} %\% Modeline {{{ % vim:set ts=4 tw=72: % vim600: fdm=marker fdl=0 fdc=3 % }}}